Každý človek v mojom živote odzrkadľuje určitú moju časť. Ľudia, ktorých mám rada, odrážajú moje láskyplné aspekty. Ľudia, ktorých nemám rada, zas odrážajú tie moje zložky, ktoré potrebujem uzdraviť. Každý životný zážitok je príležitosťou na rast a uzdravenie.


Duša1

17. února 2012 v 0:20 | Martinella |  Zaujímavosti
Duša je tá časť vášho vedomia, ktorá existuje za hranicami tela a mysle. Čas a priestor je šošovkou, cez ktorú sa pozeráme na dušu.

Čím všetkým je vaša duša?

Vaša duša je univerzálna - nenachádza sa na žiadnom mieste.
Vaša duša je s vami vo vzťahu bez akýchkoľvek spojovateľov, ktorých by bolo možné vidieť, počuť či dotknúť sa.
Vaša duša dáva zrod novým a kreatívnym impulzom, zdanlivo z čista jasna.
Vaša duša má v každodennom svete neurčitý status, napriek tomu si ňou môžete byť istí tým, že dáte každodenné pravidlá bokom.
Vaša duša je potenciálom pre všetko vo vašej realite, je možnosťou, ktorú vaša myseľ premieňa na skutočnosť.
Podobne ako vesmír, aj vy ste relatívni, aj absolútni. Tá relatívna časť je pozostáva zo všetkého, čo si myslíte, robíte, po čom túžite a čo vykonávate. Absolútna časť je potenciálom všetky tieto veci robiť. V kóme strácate schopnosť spájať relatívne a absolútne, napriek skutočnosti, že sa na vás až tak veľa hmotného nemení. Keď idete v noci spať, vymažete si celú svoju osobnosť, všetky svoje spomienky, všetko, čo sa vám páči a nepáči; a predsa, keď sa na ďalšie ráno zobudíte - alebo, ak ste v kóme a znovu nadobudnete vedomie - ste tu zas, v okamihu znovuzrodení, úplní s celou vašou identitou. Fakt, že ste počas noci neboli vymazaní, spočíva v tom, že časť vás sa nachádza vo vašej duši, nedotknutá udalosťami časopriestoru.
V 21. storočí si viac a viac ľudí uvedomí, že duša je prestupná stanica medzi časopriestorom a virtuálnou ríšou: medzi Zemou a Nebesami, ako by mohli povedať tí, čo vidia veci nábožensky.
Je ľahké prijať to, že horu možno rozložiť na atómy, a nie je ťažšie prijať, že atómy pozostávajú z vibrujúcej energie. Ale kvantová fyzika nás naučila, že energiu možno rozložiť na - nič. Kubický centimeter prázdneho priestoru, rýdze prázdno studenej čiernoty, obsahuje viac virtuálnej energie, než žeravá hviezda. Ak dokážete pochopiť tento prudký skok, od niečoho k ničomu, od pevného k nepostihnuteľnému a nehmatateľnému, od energie k potenciálu, od činu k možnosti, pochopili ste svoju dušu. Kozmos je rozľahlý, rozvírený stroj na premieňanie jednej reality na druhú, a rovnako aj vy. Najtvorivejší akt, aký kto môže vykonať, ďaleko presahujúci čokoľvek, čo dosiahol Leonardo da Vinci, je akt vytvárania reality.

A takto sa to deje z úrovne duše:

· Večnosť je rozkrájaná na plátky času;
· prázdnota je stlačená do kúskov hmoty
· stvorenie je inkubované v lone možností
· pamäť dáva zrod novým vnemom
· kozmické "Ja" sa stáva individuálnym "Ja"
· non-lokálne udalosti sa organizujú tak, aby k sebe pasovali
· inteligencia sa odvíja a vyjavuje
· Božia myseľ pozná seba samú a
· milosrdenstvo (milostivý zámer Boží) usporadúva všetky veci
Všetci veľkí duchovní majstri chceli, aby sme sa videli v tomto svetle, ako univerzálne bytostné Ja, prichádzajúce na svet, aby zažilo ľudské bytostné Ja. Celou pointou kozmického tanca ste vy. Celý vesmír sa spikol, aby presne túto sekundu priviedol do vašej existencie. Prečo by ste mali veriť, že ste mizerná, bezvýznamná kreatúra, ktorá sa narodila a umrie, keď každý atóm od počiatku Veľkého tresku dosvedčuje váš skutočný status? Človek by sa mal každý deň radovať z toho, že má dušu: nie preto, že duša vás dostane do neba, ale preto, že tam už ste - a ste zároveň i tu. Tento kvantový paradox sa stáva krásnym v našich životoch, kde je extáza možná uprostred toľkej hmly a zmätku.

Duša

Duša nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Nevyhnutnosť by značila, že už svoje duše poznáme, a predsa ich nepoznáme. Dovoľte mi, aby som vám ukázal, čo túto nevyhnutnosť môže privolať do života. V izbe sú veľké hodiny a vy si v tej izbe čítate. Všimnete si, že ste do knihy tak pohrúžení, že nepočujete tikot hodín. Zvuk tam určite celý čas bol. Vibrácie sa pohybovali vzduchom, tieto vibrácie dosiahli ucho a ucho vyslalo náležité signály do mozgu. A predsa, aj napriek tejto mechanike ste hodiny nepočuli. To preto, že vaša myseľ nebola zaangažovaná. Fyzický svet, so všetkými jeho činnosťami, nestačil na to, aby bol zaregistrovaný vo vašom vedomí. Bez prítomnosti mysle nie je prítomný ani on, aj napriek tomu, že každý krok na ceste do vášho mozgu je prítomný.

Myseľ

Myseľ samotná však ešte stále nestačí. Aj vašu myseľ možno rozptýliť, jej sily prudko vzrastajú a klesajú a počas spánku myseľ dokonca ani nefunguje. Na prebudenie mysle a jej usmernenie je potrebná duša. Keď vám duša vyšle svoje signály, vaše vedomie kaskáduje. Je to ako vodopád zo svetla. Na vrchu je duša, ktorá žiari sama a zahŕňa v sebe všetko, čo ste. Jej zámer je komunikovaný nadol k mysli, myseľ prebudí mozog, prostredníctvom ktorého interpretuje signály z ucha, a ucho prijíma nespracované dáta fyzického sveta, ktorý je len nezmyselnou vibráciou. To isté platí pre všetkých päť zmyslov. Táto kaskáda nám vraví, ako je realita utváraná dušou. Duša je tvorcom reality, subjektívnej i objektívnej. V kvantových pojmoch by sme povedali, že neviditeľná subatómová prázdnota vibruje, vysielajúc vlny energie, ktorá sa organizuje do čiastočiek (častíc), častice sa usporadúvajú do hmoty, hmota do spletitých štruktúr mozgu a napokon tieto štruktúry uzavrú kruh tým, že registrujú signály z piatich zmyslov ako realitu. Tieto dva procesy sú úplne rovnaké. Ste teda nezvyčajná forma vašej duše, rovnako, ako je tento svet nezvyčajnou formou vše obsiahlej kvantovej sféry.
Ako náhle sa dostatok ľudí dostane cez svoje vnútorné pochyby o tom, či je ľudský život posvätný, skočia k uzáveru, že jediný zdravý spôsob ako žiť je ten, kedy žijete z úrovne duše. Čo by to znamenalo? Znamenalo by to, že keď vstupujete do vzťahu ku komukoľvek, bolo by vaším predpokladom "Ty a ja spoluutvárame tento svet, obaja máme preň v úmysle to najlepšie, sme z rovnakej podstaty, a takým je aj naše postavenie v očiach Boha". To nie je iba obyčajné prianie, ale rýdza, jasná kvantová pravda. Buďme sami sebou, nie niekým, kým nemáme byť.

Srdce a myseľ …koho počúvať?

04OKT
Malý chlapec sedel vedľa svojho otca a pozeral sa, ako odletujú drevené hobliny. Dláto sa v otcových rukách len tak mihalo. Z kusu polena začínal vystupovať zobák obrovského vtáka. A potom aj prekrásne krídla, tak ostro a čisto boli orezané, že išlo rozoznať každučké pierko.
"Čo vidíš, otec?" spýtal sa synček. Otca akoby jeho hlas vyľakal. Otočil sa na chlapca a usmial sa.
"Pozri sa sem, synku, a uvidíš ducha dreva. Ak chcem vedieť vyrábať tieto mocné totemy, najprv musím s drevom splynúť. Svojimi nástrojmi obrazy nevytvorím. Pozri sa na žilkovanie, vidíš ako drevom prebieha? Siahni si na ne, nechaj k sebe drevo prehovoriť. Musíš ich nechať, aby ti samo napovedalo čo robiť ďalej. Keď začínam viesť nový rez, musím byť opatrný, takmer sa nedotýkajú povrchu, inak by zobák praskol. Cítiš to? "
Chlapec dlho držal drobnú rúčku na polene. Otec ho ticho pozoroval. Nakoniec chlapec pokýval hlavou. "Cítim ako mi rukou preteká tenučká stužka energie. Šteklí to. Keď pritlačíme, tak to prestane. "
Otec sa usmial a pokýval hlavou. Potom vzal nôž a znova sa dal do vyrezávania.
"Nástroje sú dôležité. Musím sa o svoje dláta starať, udržiavať ich ostré a chrániť ich pred hrdzou. Stále sa učím, čo moje nástroje dokážu, ako s nimi zaobchádzať a ako sa o ne starať. Ale vôbec najdôležitejším nástrojom je moje srdce, kde sídli duša. Srdce mi vždy povie, ktorý nástroj použiť a ako. Srdce mi napovie, kedy pritlačiť a kedy byť opatrný.
Myseľ ma viesť nemôže; tá vidí obrazy a zabúda načúvať. Potom drevo praskne a ja musím
začínať znova. Nauč sa načúvať svojmu srdcu. Načúvaj, keď ti srdce rozpráva o živote. Načúvaj, keď ti hovorí, či máš ísť ďalej alebo zvoľniť. Načúvaj, keď ti hovorí, že je čas držať sa pri krajine a kedy je čas prekonať obavy svojej mysle a niečo zmeniť. Tvoja myseľ bude pred zmenou utekať, bude utekať zo strachu a svojím útekom ťa uvrhne do ešte väčšieho strachu. Nauč sa načúvať svojmu srdcu, môj synu, to je ten najlepší nástroj, aký máš. "
"Ako sa mám naučiť načúvať srdcu, otče? Tak často ma tento nástroj klame. myslím si, že načúvam duši a potom zistím, že ma myseľ klame. "
"Najprv sa musíš naučiť načúvať, synku. Počúvaj vietor, nechaj sa pokropiť dažďom, prechádzaj sa po lesoch a požiadaj prírodu, aby ťa učila. Uč sa pokore, uč sa hovoriť, neviem!
Tvoja myseľ pozná vždy odpoveď, vždy vie, čo je správne a čo zlé a vždy má nejaký názor. Srdce je tiché, len šepká. Pripomenie ti tvoju dokonalosť a bude k tebe hovoriť hlasom lásky. Tvoja myseľ sa skôr podobá vrane, je hlučná, drzá a krákavá. Bude ti pripomínať tvoje medze a predkladať tisíc dôvodov, prečo niečo nemôžeš. Hovorí jazykom strachu. Nauč sa vnímať inak. Myseľ ti bude väčšinou klamať:, Samozrejme, že načúvaj svojmu srdcu. Aj ja som sa dlho učil používať toto dláto, ale ak budeš sa učiť načúvať hlasu srdca, čaká ťa prekrásna cesta. Disciplína a odhodlanie spolu s úprimnou túžbou načúvať duši ťa oslobodí. Nejaký čas to potrvá a budeš sa musieť ešte veľa učiť. "
Potom chlapec ďalej pozeral, ako z dreva vystupujú tvary.
.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.