Každý človek v mojom živote odzrkadľuje určitú moju časť. Ľudia, ktorých mám rada, odrážajú moje láskyplné aspekty. Ľudia, ktorých nemám rada, zas odrážajú tie moje zložky, ktoré potrebujem uzdraviť. Každý životný zážitok je príležitosťou na rast a uzdravenie.


Nebo a peklo

17. února 2012 v 1:17 | Martinella |  Zaujímavosti
Nebo a peklo
Všetci sme sa už veľakrát stretli s týmito dvoma pojmami. Peklom nás v detstve strašievali: "Buď dobrý, inak ťa vezme čert!" Alebo ste isto počuli slová: "doma mám peklo" a podobne. "Nebom" sa na rozdiel od "pekla" nestrašilo, ale motivovalo. A tak bolo "nebo" po celé storočia neúnavne sľubované cirkvami. Ale existuje niečo také naozaj?
Skúsme hľadať v slovách "NEBO" a "PEKLO" vyjadrenie niečoho, čo poznáme a prežívame v každodennom živote. Vyjadrenie niečoho skutočného a reálneho. Aby sme vyjadrili pojem "neba" a "pekla", využijeme príklad rozprávky:
Predstavte si peklo a v ňom obrovský kotol s jedlom, okolo ktorého všetci sedia. Pod kotlom horí oheň a z kotla stúpa para a rozvoniava to. Všetci majú v rukách lyžice a snažia sa z kotla vyjedať. Vôbec sa im to však nedarí. Rúčky lyžíc sú také dlhé, že kým si trafia do úst, všetko vylejú. Najmä keď sa stále niekto predbieha, zavadzia alebo v neprajnosti drgne, keď je sústo už takmer na dosah. A tak sú všetci ukrutne hladní a trpia "ako v pekle".
V nebi to na prvý pohľad vyzerá podobne. Všetci sedia rovnako ako v pekle okolo kotla, z ktorého rozvoniava úplne to isté jedlo. Každý má v ruke lyžicu, a ako už isto tušíte, aj rúčky sú na nich rovnako dlhé ako v pekle. Nikoho však ani nenapadne brať si z kotla pre seba. Navôkol sedia priatelia a kto by vtedy myslel na seba. Preto každý s radosťou kŕmi spolusediacich. Tí však chcú tiež niekoho kŕmiť. A tak sa dostane každému mierou, akou sám dával druhým. Potom sú všetci nasýtení a šťastní. Lebo jedlo, ktoré prijímajú, má meno Život.
Možno poviete - pekná rozprávočka. Keď sa však pozriete reálne na ľudské životy, musíte uznať, že žiť sa dá "ako v nebi" alebo "ako v pekle". A to, čo nám robí peklo zo života, sme my sami a náš vlastný egoizmus. Pritom by stačilo tak málo a mohli by sme žiť "ako v nebi". A nič viac, ako už máme, k tomu nepotrebujeme. Stačí otvoriť oči a hlavne svoje srdce. Každý totiž hrá hlavnú rolu vo filme svojho vlastného života, ale aj vedľajšie role v životoch ostatných. Väčšinou však každý myslí iba na ten svoj film života a iné filmy ho nezaujímajú. Stará sa len o svoj svet a životy ostatných sú mu ľahostajné. Pokiaľ však hráme mizerne vedľajšie role v životoch druhých, nečudujme sa, keď aj oni budú hrať mizerne svoje role v tom našom. Pokiaľ sme sami nevrlí keď "musíme" slúžiť druhým, nečudujme sa, že aj oni odfláknu svoju službu pre nás, alebo ju urobia s nechuťou. Tak sa nám všetko vráti tak, ako sme sami dali. Toľko radosti a šťastia dostaneme, koľko sami úprimne dáme. A ak my "nekŕmime" iných Láskou, nebude Láska ani v našom živote. Lebo Láska sa dá iba dávať, nikdy nie brať. A keď dávame to najlepšie, čo máme, môže sa Láska stať aj v našom živote.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.