Každý človek v mojom živote odzrkadľuje určitú moju časť. Ľudia, ktorých mám rada, odrážajú moje láskyplné aspekty. Ľudia, ktorých nemám rada, zas odrážajú tie moje zložky, ktoré potrebujem uzdraviť. Každý životný zážitok je príležitosťou na rast a uzdravenie.


Odkiaľ

17. února 2012 v 1:47 | Martinella |  Zaujímavosti
Rovnakým spôsobom na svet prichádzame a rovnako z neho aj odchádzame. Nikto zo 6 miliárd ľudí žijúcich na tejto planéte na tom nič nezmení. A pritom život každého človeka je taký rozmanitý a odlišný od iných.
Na začiatku je každý z nás iba nemluvňa s "čistým kontom" a vkročí do procesu vytvárania osobnosti najbližším okolím, v ktorom sa pohybuje. V našom optimálnom prostredí sú to rodičia, starí rodičia a rodina, potom prichádzajú priatelia, učitelia, známi, TV, rádio ... Len si skúste spomenúť, koľko ľudí už prešlo vaším životom a odovzdalo vám nejaký názor alebo myšlienku.
Vo väčšine prípadov teda človek pozná iba to, čo videl a počul v spoločenských pomeroch, do ktorých sa narodil. Ak sa narodí v kresťanskom prostredí, je kresťan, ak v moslimskom, je moslim. Ak sa narodí v Číne, je Číňan, ak v Afrike, je Afričan a ak na Slovensku, je Slovák. Ak sa narodí milionárom, je boháč a ak sú rodičia bez prostriedkov, je chudobný. Niekto dostane adoptívnych rodičov a niekto vyrastá v detskom domove ... A tak by sme mohli pokračovať donekonečna vo všetkých oblastiach života.
Podľa pomerov, do ktorých sa narodíme, dostávame vzdelanie a podľa vzdelania zase možnosť výberu zamestnania. V akom prostredí človek vyrastá, takým sa stáva a to obmedzuje jeho možnosti výberu. Človek si v živote môže vybrať iba z toho, čo pozná, podľa rebríčka hodnôt, ktorý si vyformoval na základe skúseností, ktoré mu boli sprostredkované.
Ale čo ľudia, od ktorých k nám informácie prichádzajú. Tí to väčšinou tiež iba od niekoho alebo niekde počuli, a tým to zase iba niekto povedal alebo to videli v TV. Gro ľudského poznania je teda iba podané z druhej ruky, inak povedané, zdedené. Do úvahy treba zahrnúť ešte aj ľudský faktor, lebo v každom človeku tá istá informácia zanechá iný dojem. Tým nastáva akási odchýlka od objektívnej pravdy, spôsobená uhlom pohľadu, momentálnou náladou a vnímavosťou jednotlivca.
V našej modernej spoločnosti sa o to, čo sa poznať smie, stará cirkev a štát. Udávajú naše životné hodnoty, hovoria, čo je dobré a čo zas nie, a tým vplývajú na naše každodenne rozhodnutia. Inak povedané, určujú naše možnosti výberu. Stanovili, čo sa deti majú učiť v školách, čo sa má kázať v kostoloch, čo hovoriť v médiách ... Vytvorili akýsi prototyp ideálneho človeka dnešnej doby, ktorý má byť pre každého jednotlivca vzorom a má sa snažiť priblížiť mu. Vďaka tejto honbe za ideálom doviedli človeka k tomu, aby si prestal uvedomovať, že vlastne ani nemá slobodnú možnosť výberu - iba ak z naservírovaných možností. A ak si to náhodou niekto uvedomí a začne si vyberať zo širšieho spektra možností, automaticky sa stáva pre spoločnosť nepohodlným. Aj takíto "zatratenci" sa často pohybujú medzi nami. Možno sú to celkom obyčajní ľudia, s tými istými potrebami ako všetci ostatní, ale v niečom porušili pravidlá, ktoré diktuje spoločnosť, a tak sa na nich ukazuje prstom. Tým, že sa slobodne rozhodli pre iný názor, ako je všeobecne uznávaný, dostávajú sa do problémov, často stratia prácu, a tým možnosť na slušný život a mnohokrát končia aj na ulici.
A tak, keď dieťa dospeje, má už za sebou dlhoročné školenia, ktoré ho naučili ako žiť, ako sa kedy správať, ktoré hodnoty má uznávať a ktoré zatracovať. Postupne sa zaradí sa do obrazu takmer ideálnej spoločnosti. Nájde si zamestnanie, bývanie, začne platiť dane, poistenie, chodiť v nedeľu do kostola - proste začne žiť tak, ako sa má. Postupne potlačí do úzadia ten "nepríjemný" hlas v pozadí, ktorý mu hovorí, že niekde sa stala chyba a že niečo nie je v poriadku. Mnohí si radšej zapchajú uši a oči, aby nevideli a nepočuli. A tak v sebe zničia aj posledný kúsok zdravého ľudského cítenia.
Niet sa čo čudovať, že potom v živote často zažívame mnohé bolestné situácie, ktoré sa nás snažia vytiahnuť z tohto nami vymysleného kolobehu. Je to posledná šanca, ako ľudí zobudiť a ukázať im, že niečo nie je v poriadku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.