Každý človek v mojom živote odzrkadľuje určitú moju časť. Ľudia, ktorých mám rada, odrážajú moje láskyplné aspekty. Ľudia, ktorých nemám rada, zas odrážajú tie moje zložky, ktoré potrebujem uzdraviť. Každý životný zážitok je príležitosťou na rast a uzdravenie.


Zámok padlých anjelov

16. února 2012 v 11:56 | Martinella |  Zaujímavosti
-klop klop
-a velke dubove dvere zavrzgali a tazko sa otvorili a v dialke stal vysoky chlap v dlhom kabatr a vrukach drzal striebornu lampu a roztancovane tiene naokolo vytvarali tajomnu atmosferu...
povedal vstupte ;)
-hh a ona opatrne vkrocila dnu a nesmelo pozdravila...
-dobry vecer slečna povedal a a otocenou dlanou nahor zovrel prsty k sebe a povedal nasledujte ma prosim.
-slecna sa vduchu zasmiala aky to strnuly pán sa nad nou sklana aj ked niekde v kutiku duse vedela ze je uplne iny nez vyzera,,, a poslusne ho nasledovala..
-zaviedol ju cez chodbu s mohutnym schodiskom do jedalne a povedal ohrejte sa pri krbe kym sluzobnictvo donesie veceru.
-pri vstupe do jedalne slecna ocenila pánov vkus pri pohlade na mohutný krb a príjemnú armosferu ktorá sa z jedálne sirila po celom dome.. sadla si najblizsie ku krbu a slastne si vzdychla.. to teplo jej pripominal jej domov, citila sa príjemne aj ked bola stale akasi nesvoja..
-povedal som ze jedlo je na stole ak dojjete tak sa priosim presunte do svojej komnaty na poschodi je tam vsetko co budete potrebovat a podotkol som prosim neprechadzajte sa po dome je to tu nebezpečne... mohutne hodiny na velikanskej chodbe so schodiskom zacali odbijat polnoc. slecna chela nieco dodat ale vysoky zahadny muč sa stratil v tme.
-slecna rozmyslala ci nieco ochutna a zaroven nechcela urazit domaceho a tak si pomaly sadla k velkemu stolu a siahla po sladkom dezerte. ako dojedala rozmyslala preco veceria sama.bolo to zvlastne nebola zvyknuta jest sama, lepsie jej chutilo ked sa mohla podielat na navarenych dobrotach s niekym.. ako vstavala od stola zasunula stolicku a z ust si utierala zbytky z cokolady.. trosku sa pousmiala.. bol to len okamih,, uvedomila si ze dom uz usina a ona by mala ist tiez najst svoju komnatu.. dom bol naozaj velky a stary.. pod kazdym jej krokom zavrzgala drevena podlaha a tak po spickach utekala do svojej komnaty..
-ked slnko zacalo vykukať spoza temneho lesa ktory obklopoval zamok, vratil soms a späť.
iv dolnej chode pri schodisku som zacitil jemnu vonu a nesledoval ju hore po schodoch.
stale ma vabila jemnym čarom a dostal soms aaz k pootvorenym dveram komnaty mladej dievčiny.
uvidel som jej nadherne rozpustene gaštanove vlasy ako si češe pred velkym zlrkadlom...
zapozeral som sa chvilku... a necakane som sa priblizil a opytal sa ci neico nepotrebuje. dievca sa zlaklo a sklblo hrebenom a vytrhlo si par vlasom vykrikla auuu... ospravedlnil som sa a opytal sa ci neico nepotrebuje. povedala nevidela som vas ako prichadzate to je divne...
-Slusní páni zvyčajne zaklopú ked vchádzajú do niecej komnaty zaspatkovala a rychlo si prehodila cez nocnu kosielku plášť aby jej zakryl jej už aj tak dosť presvytajúce krivky z jej kosielky.. usmiala sa a pozrela na neho nevinnymi ocami.. Dakujem za opýtanie ale myslim ze so vsetkým si viem pomoct aj sama ale je od Vas galantne ze sa zaujímate... ak dovolíte rada by som sa obliekla do siat a hned sa k Vám pridam .. pravdepodobne Vás môžem nájsť v jedálni s vydatnými ranajkami :D
-ano jedlo je nachystane ale musim sa ispravedlnit ze dnes sa vam nebudem venovať tak prisim ospravedlnte moju nepritomnost musim ist na jednu sluzobnu cestu vecer sa vratim. citte sa tu ako doma zamok je velky a mozete sa tu poprechadzat cez den je tu bezpečno.
-V poriadku prikývla.. Predpokladam že to je nieco naozaj doležité ked musite ist. Už teraz sa jej akosi zacnelo.... Nerozumela a tak sa len v duvhu zahriakla a ospravedlnila svoje myslienky tym ze len ma rada spolocnost... ked sa dvere za panom zavreli zacala si obliekat saty a v duvhu premyslala co bude robit v tak velkom zamku sama.. neodvazila sa sama prejst po roznych zakutiach .. to prenecham na pana domaceho ktory hadam bude mat niekedy ma posprevadzat po celom zamku a poukazovat mi jeho zátisia pomyslela si.. vybrala si satenove saty kremovej farby.. prisia jej obopinali krasne vykrojene cipky ktore sa tiahli az dozadu na chrbat .. saty padali az na zem jej chrbat bol odhalený mozno az cudne ale velmi elegantne... vlasy si nechala volne parnute tak ako to mala najradsej.
-pozrela sa do zkradla a ked bola so svojim vyzorom spokojna vybrala sa do jedalne naranajkovat.
pecivo uz rozvoniavalo na chodbe az zaupela od hladu
sluzobnictvo uz bolo netrpezlive a tak si rychlo vzala par sladkych kolacikov
ako dojedla podakovala a sla na prieskum
bolo nezvycajne pekne kedze bola jesen stromy okolo zamku boli prenadherne sfarbene
od zltej az po cervenu
pacilo sa jej to a tak zatuzila cely den stravit vonku
-ked vyhasol den a a slnko sa vymenilo s mesiacom, vdialke bolo počut koč s konskym zaprahom kde svietili lampiačky. rychlo sa rutiac okolo strmich skal do hradu. ked som sa blizil k zamku videl som malu postavu vo velkom okne na poschodi... pomyslel som si dom prazdny sluzobnictvo ziadne hadam jej nebolo dvne, ze spomeniem sluzobnictvo a nikde nic nevidi len vsetko pekne nachystane...
-slecna si akrat cesala svoje dlhe gastanove vlasy a pritom sa pozerala na krasne velky mesiac ktory plaval po oblohe. bol tak jasny az v nom uvidela svoju tvar ... jej tvar sa v mesacnom svetle ligotala a vsetko to posobilo ako keby bola z ineho sveta... bola krasna... pozerala na mesiac tak upenlivo az zabudla ze vonku sa zdvihol chladny vietor ktory sa jej hral z jej dlhymi vlasmi ktore viali vo vanku.. dokonca nevidela ani v dialke prichadzajuci koc.. len sa udivene a akoby namesacne pozerala na tu krasu hore... mala na sebe oblecenu kosielku tmavej farby ktora sa az leskla na mesacnom svite.. kosielka siahala nad kolena a obipinala jej telo z kazdej strany,,,, ked sa prebrala ako keby z mesacneho tranzu presla si rukami po jej hladkom krku az k siji a zaborila si prsty do vlasov... to ju vzdy vedelo krasne uvolnit.. zacalo jej byt uz chladno a tak zavrela okno a vzdialila sa od neho...
-ked som uschoval koč, tak chvilku bolo ticho a potom som sa vynoril zo zapadnej strany chradu kam isla dlhaa tmava neosvetlena chodba... presiel som cez velku kniznicu po malom schodisku doel do velkej miestnosti s krbom... a zdialky sa opytal slecny ako bolo ja hradnej zahrade... a ako stravila den sama na zamku...
-slecna sa trosku prelakla.. nepocula ho kracat.. otocila sa tvarou k nemu aby lepsie vydela tu jeho.. bol zaujmavy .. usmiala sa a aj trosku znervoznela co bolo vydiet na jej nervoznych pohyboch.. Pozdravila a podisla pomalinky blizsie aby ho videla lepsie.. Dakujem za opytanie.. bol to dlhy ale krasny den.. paci sa mi Vasa zahrada hra mnohymi farbami a posobi na mna fascinujuco az magicky.. po dome som sa ale este nepresla kedze som si myslela ze s Vami ma to mozno bude viac bavit.. a aky ste mali den vy pane?
-slabo sa pousmiala...
-neake veci som musel zariadit lebo hori v ktorích sa nachadzame som zdedil a obcas tu chodia tazit drevo inak tu niet ani zivej duše... vsade naokolo len zver a vlky ktore viju na biely mesiac... poprechadzat sa somnou. hmm... zasomral si... som sa :D
myslel som, ze svedavost vam neda
povedal dufam, ze jedlo vam chutilo
prosim v noci sa moc po zamku nepohybujte je to tu velmi nebezpečne a chcel som sa opytat, co vas priviedlo do tak tmaveho lesa ?
nemavam tu navstevu cez den a nie to este vnoci...
-slecna sa chutne zasmiala.. pan sa jej spytal preco sa smeje..? ste tak dobrotivy a bojite sa o moju bezpecnost aj ked ma nepoznate alebo zabudate co ste uz parkrat spominal? ano viem ze je to tu nebezpecne je to tu tak aj citit ale akosi sa nebojim co aj mne je divne... slecna sa slabo zacervenala.. aa pravdepodobne niesom tak zvedava ako ste si ma vykreslil.. viete vy ste tu pánom...
domu.. a uprene sa mu pozrela do oci az musel uhnut pohladom.. slecna si to vsimla a pousmiala sa.. ani sama neviem co ma sem priviedlo.. bola som na prechadzke v lese pretoze v toto jesenne obdobie je vsetko tak krasne a hlavne v lese tak som zatuzila po krase prirody.. moja dusa potrebovala pohladit.. tak som bola ocarena matkou prirody ze som aj stratila pojem o case a zrazu aj slnko bolo uz schovane niekde v dialke..
ovladok ma strach kedze som bola sama ale vsimla som si obrovsky zamok ktory vytrcal medzi konarmi pri mihotavom mesiaci.. nevedela by som sa vratit uz spat domov a tak som teda prisla sem.. este raz vam dakujem za vasu ochotu ma prijat a nesmelo sa na neho usmiala.. ani vlastne neviem preco som tu este ostala,, uz som mohla ist domov ale akosi som tu este chcela stravit den a
neurazit vasu pohostinnost.. ale urcite sa dlho nezdrzim slubujem slabunko sepla slecna a pozrela na pana pohladom zahambeneho maleho dievcatka..
-nepreklaza mi vasa spolocnost... len som zviknuty zit sam dlhe roky sem ziva dusa nevkrocila ...
mozete tu ostat ako sama uznate za vhodne...
-dakujem za Vasu pozornost... To mi je luto ze tu ani zivej duse nebolo ale predpokladam ze Vam to tak vyhovuje.. dodala slecna odvazne..
-vyhovuje dodal a vzapeti sa stratil v tmavej chodbe... slecna skrehla... ked som nanu prehovoril zrazu z horneho poschodia laklo sa obzerala kde stojim a povedal som mozem vas previest po zamku . ak chete su to komnaty stare az z 12.steho storočia
a zas som sa vytratil...
-slecna si vzdychla.. fuu to je naozaj zvalstny muz pomyslela si.. a kde ho tak teraz mam hladat? spatala sa seba samej.. a tak jej nic ine neistavalo len zakricat do tmavej chodby ktora jej nahanala strach.. " rada si pozriem vaše komnaty" a cakala na odozvu.. bola to jej najdhsia chvila ticha..
-..
vtej chvili ako vyriekla sa v tmavej chodbe postupne rozsvietili pochodne pripevnene na stena ch a povedal som nasledujte ma...
-slecna bola v úžase.. tento muž má pre mňa ešte mnoho prekvapení pomyslela si a poslusne ho nasledovala s utajeným dychom..
-a ako sme sli tmavou chodbou kde sa postupne rozsvecovali sviece na chodbe a zanami hasinali, videl som ako sa mlade krasne dievca prelaklo obzrelo...
ked svoj pohlad po chvilke vratit pred seba, a chela sa pozrieť na vysokeho zahadneho pana, ktory kracal vedla nej aspom mala ten pocit...
ale vedla nej nik nekračal...
ked som videl ako sa v jej hlave zastavila myslienka kam sa podel, zacula tajuplny hlas...
nakonci Ta caka prekvapenie...
ked dievca prislo na koniec chodby pripadalo jej to ako keby kracala vecnostou len si nepripadala tak osamotena sama sa zacudovala...
ked otvorila tazke dubove dvere oči sa jej rozziarili ako strieborny šperk a oslepene vstupila do miestnosti plnej červených ruží a ako kračala a hladila končeky travi svojimi prstami zbadala velku fontanu vytesanu s kamena na ktorej boli dookola anieli a demini, ktorim s spojenych dlani vytekala voda. naokolo boli kamenne chodničky pri ktorích sa nachadzali kamenne lavice...
obzerala sa naokolo a cudovala sa mozu byt kri ruzi tak čudesne poprepletane...
pol tam počut štebot vtakov a zver sa chodila napajať k gontane... dalej za velkym jasminovym krikom bolo jazierko s beilimi leknami kde ich obletovali malilinkate pestrofarebne kolibriky...
-dievca bola oslepená krásou.. pripadala si ako v rozprávke.. nechápala kde sa to tam vsetko vzalo.. ani na um by jej neprislo ze zámok schováva aj takéto krásne zakutia... podisla k fontane a presla svojimi útlimi prstami po soche anjela a potom po soche démona.. pristavila prstami tam kde sa sochy drzali za ruky... v tom okamihi akoby jej telom preslo cosi zvlastne.. nevedela to popisat,, mala zmiesane pocity.. citila sa krasne ale zaroven aj ustrachanie.. uz tie sochy vajdrovali zmes dvoch polarít zmes dobra a zla.. namocila si ruky do fontany a chvilku sa nechala unasat studenym dotykom vody... ked uz bola nasytena tekto krasy obisla fontánu s presla po chodníku k jazierku ktoré bolo plné vtáčikov a iných zvieratiek.. cupla si a zadívala sa na tú pestrosť prírody.. v duchu premyslala ze by tiez chcela byt jedna z nich.. citit sa lahka a slobodna.. ako sa pozerala do jazierka zbadala tam svoju tvár.. bola bledsia ako v skutocnosti ale usmiata. jej vlasy jej padali do tváre a konceky vlasov sa jej dotykali hladiny v jazere ako keby sami chceli okusit tu krasu a vzbudit v sebe zivot... ako sa tak na seba pozerala po chvilke strpla a rychlo sa zdvihla.. ked sa otocila stal za nou vysoky zahadny muz ktory v nej vzbudzoval velky respekt a zaroven skrytu nehu.. ked sa lepsie prizrela vsimla si ze nieco pevne zviera za chrbtom a tak sa len pousmiala a pozdravila ho.. Ach opat ste sa tu zjavil ako duch.. toto mi uz nerobte lebo sa mozem velmi vylakat--- pozrela mu do oci a zistila ze aj on sa vpijal do tych jej .. chvilku tak stali bez slova ... cas bol vtedy pre nich jednou neznamou.
-ako som stal nad slecnou a ta skumavo pozerala co drzim za chrbtom, povedal som jej nech zavre oči je to taky maly dar.
ked som jej podal ručne vyrezavanu krabičku s orechoveho dreva a ornamentami vyrytej na nej, otvorila oči a skumavo pozerala co to je zaujala ju velka stuha previazana na vrchu cez ktoru bola pečať po ktorej presla jemne prstami bol tam moj erb zobrazenie dvoch vlkov a naokolo bolo 24 Rún.
povedal som nech ku kludne zlomi a nahliadne co sa skryva pod tym vsetkym...
zacal pofukovať jemny vetrik a zvedavo si obzerala tu jemne vyrezavanu krabičku.
A tak silnejsie zatlačila na pečat, ktora popraskala a uvolnila stužku...
ke dotvorila krabičku vnej bol hruby stireborny prsten polozeny na karminovom hodvabnom vypodlozeni...
bola taka prekvapena, ze zabudla aj ci vedla nej stoji niekto...
bala sa chytit prsten do ruk ale nieco ju ktomu tahalo a ked ho vzala do jej drobnych ruk polozila nazem krabičku a obzerala si ako je vyhotoveny.
vo vnutri bolo Runami vyryte jej meno a navrchi prstena boly dookola male tukance v ktorych boli vyryte runy dookola...
dala si ho na prst ostala prekvapena, ako jej sadol...
vtej chvilo ako si ho nasadila na prst vsetko stichlo a priroda naokolo z jarneho štebotu sa razom zmenila ja chladnu jesen... obzerala sa kde je pan ale ten tam nebol...
obzerala sa naokolo a divila sa, co sa deje... ked zrazu vsetko naokolo stracalo farbu...
pochvilke zacula vitie vlkov v dialke ostala zatrnuta kes zistila, ze sa nieco knej rychlo blizi...
psy? nie tie neviji ... vlky prisli knej a nehibne sa prinej usadili...
-slecna sa zacala triast od strachu.. zacalo jej byt chladno.. netusila ako sa to vsetko mohlo stat.. kde sa nachadza a ako sa dostane do bezpecia.. vlci stali okolo nej a ona bola uprostred.. netusila ako im ujde.. civeli na nu bez pohnutia.. vsetko sa zmenilo citila sa najskor ako v rozpravke ale zrazu jej to vsetko pripadalo ako nocna mora.. kde sa zas vytratil ten uahadny pan? a jako sa sem dostali títo vlci.. klesla na kolena a rozplakala sa.. vlci na jej narek zacali vyť .. znelo to ako smutocna piesen.. slecna od vycerpania znenazdajky zaspala v kruhu divych vlkov.. nebola jej zima pretoze vlčí dych ju zahrieval..
-ked vlky videli ako zaspala, zacali ju budit a snazili sa ju odtiahut smerom do tmaveho lesa.
slecna sa zdrahala ale vlčata ju tlacili kupredu a ona zacala snimi bezhlavo utekat zacali sa zatahovat jasne hviezdy len mesacny svit svietil pod nohy ked po chvilke dosli ku dveram zacali ju tlaci ňufakom na dvere a tak ich otvorila...
a povedala to je chodba ktorou som sa dostala do zimnej zahrady zvlastne...
ked ju jeden vlk poslusne cez dlhu chodbu doprovodil a velke schodisko v stupnej hale...
doprovodil do jej komnaty kde bol zapaleny krb a prijemne teplo si poslusne lahol kusok od krbu a zaspal...
-slecna bola vydesena.. srdce jej busilo a stale nechapala co sa tam vonku stalo... musela si ssadnut .. nesadla si na stolicku ale na zem vedla spiaceho vlka.. zacalo jej byt prijemne ked ju teply vzduch obimal.. divala sa na spiaceho vlka a nemohla od neho odtrhnut oci.. niekoho jej pripominal.. ked uz sa ukludnila jej ruka pomaly presla po vlcej srsti.. velmi ju to ukludnovalo a tak sa k nemu privinula.. vlk jemne zaskucal a oblizol jej dlan.. slecna sa jemne zasmiala a polozila hlavu na jeho chrbat.. premyslala kedy sa toto skonci a co bude potom.. nevedela to ale v kutiku duse sa tesila.. ale na co? ohen v kozube praskal a slecna pomaly zaspavala a vlci dych sa potombal tomu jej.. bol pomaly a rovnomerny..


( tento nedokončený a neupravený príbeh som vytvorila s mojim zaujímavým kamarátom náhodne pri písaní si na webe )
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.