Každý človek v mojom živote odzrkadľuje určitú moju časť. Ľudia, ktorých mám rada, odrážajú moje láskyplné aspekty. Ľudia, ktorých nemám rada, zas odrážajú tie moje zložky, ktoré potrebujem uzdraviť. Každý životný zážitok je príležitosťou na rast a uzdravenie.


život s duchmi

17. února 2012 v 0:33 | Martinella |  Indigové deti
Má porobené", alebo: "Je posadnutý". To sú slová, ktoré sme už určite počuli v súvislosti s nejakou životnou situáciou alebo udalosťou. U niektorých ľudí to vyvolá ironický úsmev, lebo "porobenosť" považujú za výmysel z minulých storočí. Zainteresovaní ľudia, ktorí pracujú s energiami však tvrdia, že posadnutosť existuje, či už tomu veríme alebo nie. Ak je to pravda, potom môžeme prijať aj odhad, že približne sedemdesiat percent ľudí živí niekoľko "podnájomníkov" - duchov zosnulých ľudí. A tí môžu byť príčinou aj vážnych a zatiaľ ťažko riešiteľných problémov.
Presvedčenie, že duchovia posadnú živých ľudí vychádza z predpokladu, že život pokračuje aj po smrti. Bytosti pripútané k Zemi sú tie, ktoré neprešli prirodzeným prechodom do vyšších rovín existencie, hovorí sa im diskarnáti. Posadnutosť poukazuje na to, že umiera len fyzické telo, zatiaľ čo duch človeka prežíva a po čase sa opäť vracia do nového bytia. Indická teória, založená na písmach starovekých učencov spočíva v tom, že jedna z častí jemnohmotného sveta - astrálna rovina - leží medzi fyzickým a najvyšším duchovným svetom. Je v nej nespočetné množstvo rovín, subrovín a ďalších úrovní, ktoré sú usporiadané do stupnice. V každej rovine sú iné vibračné frekvencie, čím viac do výšky, tým sú vyššie a silnejšie. Nižšia astrálna rovina je svetom duchov pripútaných k Zemi. Vo vyšších rovinách astrálneho sveta prebývajú duchovne vyspelé bytosti, ktoré sú známe ako sprievodcovia, majstri či učitelia.
Živé ľudské bytosti často "cestujú" vo svojich astrálnych telách do astrálnej roviny počas spánku. V určitých stavoch, napríklad v tranze, sa dá tento stav vyvolať zámerne. Hovorí sa tomu "astrálna projekcia" alebo"mimotelový zážitok". Védy popisujú smrť ako vyzliekanie sa z fyzického tela. Jedinec pokračuje, cestuje do vyšších rovín existencie a prináša so sebou spomienky. Po pobyte v astrálnom svete sa duch dvíha vyššie do mentálnej roviny a za sebou necháva mŕtvolu - astrálnu ulitu. Neskôr jedinec prechádza do ešte vyššej astrálnej roviny, kde čaká na znovuzrodenie do fyzického tela. Tento kolobeh - prechod z jedného fyzického tela do druhého a princíp karmy, t.j. zákona príčiny a následku - sú podľa védskeho systému základom duchovného vývoja. Je to reinkarnácia, prostredníctvom ktorej sa môžu jedinci očisťovať, aby stále mohli vystupovať do vyšších rovín a v tej najvyššej sa spojiť s božskou prirodzenosťou. Tieto cykly môžu byť zablokované, ak sú ľudia vo chvíli svojej smrti ešte stále posadnutí pozemskými túžbami. Ak sú pripútané k Zemi v takom nízkom stave, nemôžu dosiahnuť žiadny duchovný pokrok.

Bezdomovci bez tela

Duchovia, ktorí posadnú niektoré osoby, boli kedysi ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev. Po smrti zostali vo fyzickom svete a stali sa z nich "bezdomovci". V čase keď zomreli, neprešli z pozemskej roviny na "druhú stranu". Títo duchovia už nemajú vlastné fyzické telo, a tak sa spoja so žijúcimi ľuďmi, do ktorých akoby vkĺznu a cez nich sa pokúšajú riešiť svoje problémy. Obyčajne sú vo chvíli svojej smrti posadnutí pozemskými túžbami, ostávajú tu a sú uväznení vibráciami fyzickej roviny. Sú akoby v nižšej astrálnej rovine, čo je najbližšie pozemskej rovine a pokúšajú sa uspokojiť svoje návyky a túžby. Do človeka môžu vstúpiť, ak astrálne telo, ktoré je pre nich viditeľné ako časť aury danej osoby, má istú chybu, ktorá umožňuje dostať sa dovnútra. V posadnutom človeku začnú presadzovať svoju nadvládu, ktorá má vždy negatívnu povahu. Život takto posadnutého človeka sa môže v krátkom čase zásadne zmeniť. Pre privtelených duchov neexistuje horší osud, lebo sú uväznení v telách iných jedincov, čím len odďaľujú svoj vzostup do sveta vyšších jemnohmotných sfér, kam patria. Privtelené bytosti, aj keď si to neuvedomujú, nesmierne trpia. Sú ako väzni, ktorí uviazli v pozemskej rovine a cítia sa presne tak, ako chvíľu pred svojou smrťou a je jedno, kedy k nej došlo.
Prevtelení duchovia majú veľmi slabé energetické systémy. Doslova sajú enegiu svojho hostiteľa. Ak si človeka predstavíme ako batériu, ktorá je zdrojom pre jedno auto, v prípade privtelenia ducha "batéria" vydáva toľko energie, aby živila ešte polovicu ďalšieho auta. Privtelená bytosť nemá svoje fyzické telo, preto potrebuje menej energie ako živý človek. Ale zmätok a myšlienky tiež vyžadujú energiu, a tak si ju napĺňa z tej, ku ktorej je pripojená. Zdá sa, že duchovia so sebou prinášajú odtlačok svojho fyzického tela tak, ako vyzeralo vo chvíli smrti.
Privtelenie ducha môže vyústiť do rôznych fyzických prejavov. Najčastejšie to býva bolenie hlavy, kŕčovité bolesti, vyčerpanosť, nespavosť, obezita a následne vysoký krvný tlak, astma, alergie a iné. Posadnutosť duchom človeka, ktorý zomrel v pokročilom veku, často prináša symptómy typické pre starších ľudí - neostré videnie, lámka, rôzne bolesti, celková únava.
Keď aura vibruje vo vysokých frekvenciách, nemôžu do nej vstúpiť duchovia s vibráciou nižšej frekvencie. Aura je pre nehmotné telá to, čo je pre fyzické telo imunitný systém. Ak je naša aura pevná, potom sa bez obáv môžeme pohybovať v nemocniciach alebo na cintorínoch, kde sa duchovia vyskytujú najviac. Niektorí ľudia prosia, aby ich zosnulí - obyčajne milované osoby - s nimi zostali. Sú radi, že majú pri sebe svojich partnerov alebo rodičov, niekedy aj celé roky. Vôbec si pritom neuvedomujú, že to pôsobí ako prekážka v duchovnom raste oboch.

Ochrana

Urobíme pre seba veľa, ak si osvojíme techniku, ktorá posilní náš energetický obal. Jednou z nich je technika bieleho svetla. Predstavíme si, že v strede tela, vo vnútri (slnečný pletenec, tretia čakra) máme malé slnko. Prežiari nám každú bunku tela, od končekov prstov na rukách i na nohách až po temeno hlavy. Žiari aj vôkol nás asi na dĺžku ruky. Jasné, oslnivé žiariace biele svetlo nás obklopuje a vytvára auru, ktorá nás chráni pred všetkým záporným a škodlivým. Keď sa to naučíme, stačí, aby sme si takúto situáciu vytvorili v mysli kdekoľvek a kedykoľvek, keď to potrebujeme. Určite vtedy, keď ideme do nemocnice alebo na pohreb. Vo svojej aure bieleho svetla sme v bezpečí. To, že to robíte správne pocítite teplom vo svojej tretej čakre… Popis: :-D
Viac info aj zo skutočnými príbehmi tu…

Indigované deti…

14APR
Včera som na you tube našla video o dievčatku, ktoré od 4 rokov dokázala kresiť ako začínajúci umelec. Vo svojich 12 rokoch kreslí obrazy plné života, energie, ktoré málo ktorý umelec dokáže takýmto skutočným spôsobom zachytiť.
Viem, že o indigovaných deťoch už bolo veľa napísané, ale na svoju stránku si ukladám veci, ktoré ma zaujímajú a vždy tu nájdem odpoveď na niečo, čo by som musela hľadať niekde na internete. Blogy sa zakladajú a rušia a na svojej stránke nájdem to, čo momentálne v danom čase potrebujem. Popis: :-D
Teórie o ľuďoch so zvláštnymi schopnosťami sa začali objavovať v Amerike na konci 70. rokov minulého storočia. Vžilo sa pre ne označenie "indigové deti". Úvahu o indigových deťoch prvý raz zverejnili v roku 1999 v knihe The Indigo Children, že tento koncept získali vďaka komunikácii so spirituálnou entitou známou ako Kryon. V ruskom denníku Pravda sa v roku 2006 dalo dočítať: "Podľa odborníkov je až 95 % bábätiek, narodených po roku 1994, indigovými deťmi. Vnútorné orgány týchto detí majú iné funkcie. A ich imunitný systém je niekoľkokrát silnejší ako priemerného človeka.
Tieto deti majú aj inú DNA - mutovanú. Inými slovami, ak ide o DNA, milióny obyvateľov tejto planéty vôbec nie sú ľuďmi. Na javisko sa teraz pomaly, ale isto šplhá rasa nových bytostí. Rok 2012 je pre indigové deti veľmi významný.
Podľa predpovedí Mayov v tomto roku dôjde k 'veľkému prechodu', teda k zmene potom, čo sa Slnko a Zem ocitnú v jednej priamke, ktorá ukazuje smer k stredu Galaxie. Táto pozícia údajne vyvolá zánik trojrozmerného modelu sveta. Obyvatelia Zeme budú mať príležitosť žiť vo štvorrozmernom svete. Ale to sa bude týkať len tých, ktorí majú myseľ rozvinutú do potrebnej úrovne - indigových detí."
Prečo tmavomodrá farba? Termín indigové deti sa vžil po tom, čo na začiatku 80. rokov minulého storočia americká senzibilka Nancy Ann Tappová vyhlásila, že aura výnimočných detí obsahuje omnoho viac atramentovomodrej farby, než je bežné u iných detí. V ľudskej aure sa vraj vyskytuje ako nová, je to teda farba veľmi vzácna. Aura je energetické pole, ktoré obklopuje každý živý organizmus a odráža stav tela a mysle. Každý z nás má vraj svoju farbu, ale častejšie to je kombinácia dvoch alebo maximálne troch farieb. Aurická typológia opisuje spolu štrnásť farieb aury, ktoré sa zaraďujú do štyroch podskupín, pričom indigová je farbou duchovnou. Existujú ľudia, ktorí tvrdia, že sú schopní auru vidieť.

Čím sú indigové deti zvláštne?

"Indigové deti majú veľmi špecifické charakteristiky, ktoré ich odlišujú od predchádzajúcich detských generácií. Ako sa už povedalo, ich pomenovanie súvisí s farbou aury (ktorá súvisí aj s čakrou tretieho oka, reprezentujúcou intuíciu a psychické schopnosti). Tieto deti sú veľmi vedomé od útleho detstva, extrémne emočne a niekedy aj fyzicky citlivé až krehké, vysoko akademicky nadané či inak talentované. Často sú nadané i metafyzicky, s vynikajúcou intuíciou, buď veľmi empatické a súcitné alebo, naopak, zdanlivo chladné a bezcitné.
Neuznávajú falošné autority a často proti nim vystupujú, sú nekonformné a majú schopnosť pravdivo odzrkadľovať svoje okolie. Nepotrebujú poučovať o tom, čo je dobré, alebo nie je, pretože to mnohokrát vedia lepšie než ich rodičia. Uvedomujú si mnoho súvislostí v rodinných vzťahoch a majú sklon riešiť problémy za nich," uvádza psychológ Mgr. Jonáš Habr. "Hovoria" očami už od pôrodnice Indigové deti sú "čitateľné" už od prvých dní po narodení. V podstate nemajú potrebu spať - často bdejú a pozorujú svoje okolie široko otvorenými očami. Akoby odmalička nechceli strácať čas spánkom. Keď už predsa len konečne zaspia, často sa veľmi skoro zasa prebudia.
Deti novej doby, ako ich nazvala psychoterapeutka a autorka knihy Fenomén indigovej farby Carolina Hehenkampová, pozorujú rodičia často s údivom už od narodenia. Dieťa sa na matku pozerá akoby vedomým pohľadom. "Indigáčikovia" sú tiché deti, ktoré len zriedkakedy plačú. Ťažkosti môžu nastať v okamihu, keď idú do škôlky a majú sa prispôsobiť dennému režimu a začleniť sa do kolektívu (detské hry ich príliš nezaujímajú). V škole im často diagnostikujú poruchy pozornosti, hyperaktivitu, dyslexiu. Pozornosť však dokážu udržať… keď chcú. Ich pozornosť je veľmi nestála, môžu robiť viac vecí naraz. "Keď indigo nežije v harmonickom prostredí, nebýva v dobrej kondícii. Môžu sa dostaviť depresie alebo sebadeštruktívne správanie. V školách sa tieto deti veľmi často stretávajú so šikanovaním," tvrdí psychológ Habr. Tieto deti sa vedia neuveriteľným spôsobom vcítiť do pocitov druhých, niektorí rodičia dokonca u svojich potomkov pozorujú schopnosť telepatie, čiže prenosu myšlienok na diaľku.

Desať základných charakteristík

Indigované deti podľa L. Carroll a J. Tober, ktoré uviedla vo svojej knihe The Indigo Children:
1. Prišli na svet s pocitom urodzenosti (a často sa tak aj správajú).
2. Hovoria o sebe, že si "zaslúžili byť tu", a bývajú prekvapené, keď ostatní tieto pocity nemajú.
3. Nepreceňujú sa.
4. Len ťažko akceptujú absolútnu autoritu (autoritu bez vysvetlenia alebo možnosti voľby).
5. Niektoré veci jednoducho nerobia, napríklad stáť vo fronte je pre ne ťažké.
6. Sú frustrované z dogmatických systémov, ktoré nevyžadujú kreatívne myslenie.
7. Často nachádzajú nové spôsoby vykonávania vecí, či už v škole, alebo doma.
8. Môžu pôsobiť asociálne. Ak nikoho sebe podobného nenájdu, väčšinou sa uzatvárajú do seba a cítia, že im ľudia nerozumejú. Škola je pre ne sociálne veľmi náročná.
9. Nereagujú na výchovu typu "pocit viny" ("Počkaj, až otecko príde domov a uvidí, čo si vykonal!").
10. Neboja sa povedať, čo skutočne potrebujú.
Teória indigových detí má svojich odporcov Vedci skeptici považujú teóriu indigových detí za výmysel niektorých ezoterikov a členov hnutia New Age. Argumentujú tým, že o indigových deťoch zatiaľ neboli vypracované seriózne vedecké štúdie. Sú spravidla toho názoru, že ide o hyperaktívne deti, prípadne deti s ľahšou formou autizmu (Aspergerovým syndrómom), ktoré sa len ťažko niekam zaraďujú. Ba čo viac, varujú, že je nebezpečné, aby rodičia pozerali na svoje dieťa ako na indigové a vychovávali ho ako niečo výnimočné.

Ako to vidia rodičia?

"Manžel mi pred rokmi priniesol článok o indigových deťoch s tým, že tá charakteristika sedí na našu vtedy osemročnú dcéru. Pravda, s autoritami mala vždy ťažkosti, zvlášť sa to prejavilo v deviatej triede. Myslím si však, že je to dané predovšetkým tým, že generácia týchto detí sa vychováva predsa len inak, než sme boli my. Zvlášť ja som ju odmalička brala ako seberovnú a snažila sa s ňou o všetkom porozprávať bez toho, aby som používala rodičovskú autoritu. Tak isto dnešné deti majú oveľa viac možností rozvíjať svoj talent. My osobne sme ju do ničoho netlačili a nechali ju, aby si sama zvolila to, čo chce robiť. Má veľké nadanie na hudbu a tú aj úspešne robí. A tak nie je frustrovaná neúspechmi a je viac sebavedomá, než som bola napríklad ja, ktorá som musela robiť to, čo mi rodičia nakázali (i keď ma to dvakrát nebavilo), a dostávala spŕšku výčitiek, keď sa mi niečo nepodarilo a sklamala som ich," hovorí k tomu mamička Radka a dodáva: "Ako dnes pozorujem dcérine rovnako staré kamarátky a kamarátov, myslím si, že ide o generáciu sebavedomých detí, ktoré sú v mnohom o krok pred svojimi rodičmi. A to je predsa prirodzený vývoj, nie?"
.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.